Preskočiť na hlavný obsah

ROM, N ROLL z BOHÉMSKÉ KRAJINY

Rómska hudba naberá na sile a tam kde je POP musí byť automaticky aj UNDERGROUND. Kapela BITUMEN BEAT sa tak môže zdať ako strašná alternatíva, ale popravde nie sú to žiadny nováčikovia na scéne ale dlhoročný skúseny machri na poli hudobnom. 

Čo bolo na začiatku? 

Mladý rómsky chlapci, venujúci sa hudbe si berú spoločné meno Therne Čhave (mladý chlapci), tohto pomenovanie sa vzdajú, až keď hudobe vyzrejú. A inak to nebolo ani v tomto prípade. Predchodcom Bitumen Beat boli Therne Čhave z Hradca Králové.
  

Therne Čhave už od svojho vzniku vynikali jedinečnosťou a origialitou.Ich začiatky siahajú do obdobia okolo nežnej revolúcie aj skôr. v 90. rokoch po problémoch so skinheads prerušili svoju hudobnú kariéru, ale okolnosti a chuť hrať boli natoľko silné, že sa na prelomie tisícročia rozhodli opäť hudbe venovať. A popravde nebolo to na škodu, kapela vyčnievala spomedzi cikanskych hudobníkov preto dosiahla nemalé úspechy v Čechách i zahraničí. Rok 2004 bol pre Therne Čhave zlomoví, pretože sa dostali do povedomia poslucháčov nie len doma ale aj v Poľsku, Luxembursku, Holandsku, Belgicku, Taliansku a Škótsku. 
Therne Čhave prelomili začarovaný kruh ghetta a stali sa jednou z najúspešnejších rómskych kapiel v našom kultúrnom okruhu. Vytvorili jedinečný zvuk, ktorý nazývajú ROM, N ROLL.

 Na svedomí majú 3 albumy:
- Avjam Pale 
- Kaj džas
- More, love! 

Posledný album má tiež nemalé úspechy na ich svetovej popularite. Rovnomenná skladba sa dostala v roku 2008 do rebríčka Europen Chart of World Music kde spomedzi 913 skladieb obsadila 65. priečku a zanechala za sebu hudobníkov ako Manu Chao, Natasha Atlas a Chumbawamba. 
Viac o kapele Therne Čhave a hlavne ich hudbu možte počuť na http://bandzone.cz/ternechave 

Postupom však Therne Čhave dospely a našli svoj hudobný štýl, ktorý predurčil už spomínaný album More, love! Kapela teda zmenila meno na BITUMEN BEAT a označila sa ako progressive lo-fi gispy folk rock, na čo majú samozrejme právo, pretože, je to trefné. Asi ako jedna z mála kapiel v rómskej muzike používa sample, loopy a človeka ktorému hovoríme DJ. Keď zmiešate, človeka obsluhujúce mašinky pridáte k nemu akordeón, elektrickú gitaru, husle, basu, bicie a šialené tempo, čo iné vám vznikne ako zmes neuveritelne lahodných zvukov ktoré rozhýbu, roztancujú, každú jednu bunku vašeho tela. A BITUMEN BEAT sú na svete:D



Viac o kapele BITUMEN BEAT najdete na: http://bandzone.cz/bitumen

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kamanių Šilelis

Kamanių Šilelis alebo po našom "Lesné čmeliaky" je litovska kapela, pre mňa po Aline Orlovej jedny z najvýraznejších a najzáhadnejších hudobných zoskupení tejto krajiny. Kým Alina je celosvetovo známou novodobou Edith Piaf východu. Kamanių Šilelis môžem prirovnať k Dallímu v hube. Nehrajú sa na žiadny hudobný štýl, oni proste hrajú. Základným prvkom ich počiatočnej tvorby bol folklór. Ako je známe litovský hudobný folklór je veľmi bohatý. jeho základom je ľudová slovesnosť a akási poetickosť. Litovci na to koľko ich je málo, majú vraj najvyšší počet ľudových piesní na svete a v podstate vznikajú stále, pretože tam ľudové pesničkársko je národnou tradíciou. Úvodné slová toto článku som začala písať pred 3 rokmi, a od vtedy som na blog kvôli workoholizmu nenapísala ani mäkké F. Kamaniu Šilelis sú od vtedy v Litve pomerne známe zoskupenie. Vydali album dva albumy  “NAMAI” (“HOME”) , 2017 “Viskas teka” (“Everything flows”) , 2014. Kapelu tvoria Kamilė Gudmonaitė ...
1 komentár
Čítať ďalej

Traditional Gypsy music

Žijú medzi nami, sú súčasťou našej spoločnosti, jedny ich nenávidia, druhý ich milujú. Rómovia, cikáni, gypsy, ľudia s horúcou krvou, temperamentom, ľudia s nadaním a správnym rytmom v srdci. Či už v minulosti, súčastnosti alebo budúcnosti tvoria hudbu, často krát hudbu kvalitnú a rôznorodú. V minulosti sa samozrejme nemohla správna dedinská zabáva zaobísť bez cikánskej kapely s parádnymi husľami, užasným hlasom a krásnymi textami o šukar čhajori. Hudba nebola pre Rómov len možnosťou zárobku, ale mala veľký význam v ich vlastnom živote: znela pri zábavách, krstinách, svadbách, s hudbou vyprevádzali aj zomrelého na poslednej ceste. V týchto prípadoch hrali svoje vlastné - rómske piesne: jedny ťahavé, clivé, druhé temperamentné v čardášovom rytme. Starobylé piesne si zachovali olašskí Rómovia (bývalí kočovníci), hudobné nástroje však nepoužívali; svoj spev a tanec sprevádzali rytmickým vytlieskavaním, udieraním otvorenou dlaňou po tele, luskaním prstami, vydupávaním či rytmickým...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej